Zákazník, zamestnanec, volič a na záver možno aj človek

Autor: Martin Ďurko | 24.2.2015 o 8:46 | Karma článku: 4,21 | Prečítané:  549x

Určite ste už počuli o tom, že Slovenská republika sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Samotný význam slova ideológia (pozri napr. Oxford dictionary) pritom vážne odporuje základnému ustanoveniu našej ústavy. A náboženstvo? Túto časť slovenskej reality teraz radšej riešiť nebudem.

Rozumiem, že na začiatku 90 rokov, keď bola Slovenská ústava vytvorená, sme pod ideológiou rozumeli hlavne tú fašistickú a komunistickú, ale či chceme alebo nechceme, tak každý systém myšlienok a ideálov, ktorý formuje politickú a ekonomickú realitu v krajine je vo svojej podstate vždy ideológiou. Takže v skutočnosti sme tú predchádzajúcu ideológiu len nahradili ideológiou novou a tá ako každá iná v prvom rade legitimuje aktuálnu spoločenskú štruktúru a tiež prerozdelenie moci a zdrojov v spoločnosti. "Cui bono?"

Asi sa zhodneme na tom, že v mnohých aspektoch je tá nová ideológia lepšia ako tá predchádzajúca, ale tiež je vhodné poukázať aj na fakt, že v spoločnosti výrazne podporuje príjmovú nerovnosť a tým pádom zvyšuje sociálne napätie. Vyhovuje predovšetkým tým, ktorí získali prístup k finančným a prírodným zdrojom  alebo dosiahli silnú pozíciu v oblasti výroby a služieb. USA, ako hlavný exportér novej ideológie nie je ani zďaleka najlepší príklad vhodný nasledovania, pretože udalosti z posledných desaťročí dosvedčujú, že "demokratický" spoločenský systém sa tam postupne transformoval na finančnú a vojenskú obchodnú spoločnosť. Zavŕšením tohto dlhodobého a riadeného procesu bolo v roku 2010 rozhodnutie najvyššieho súdu, ktoré udelilo korporáciám status občanov z čoho vyplýva, že môžu využívať ich individuálne práva s možnosťou neobmedzene investovať v oblastiach verejného (ne)záujmu a politiky. Žiadny z ekonomických subjektov nemá vo svojom hlavnom záujme sociálnu spravodlivosť, starostlivosť o znevýhodnené osoby či skupiny obyvateľov alebo úpravu negatívnych dopadov príjmovej nerovnosti, tak preto by sme nemali týmto subjektom poskytovať v určovaní spoločenských podmienok viac priestoru ako je po posúdení povahy ich činností adekvátne. V našich domácich podmienkach sa tento vplyv na spoločenské záležitosti prejavuje napríklad prostredníctvom dostupného priestoru v médiách, viac či menej zdokumentovaných príspevkov politickým zoskupeniam, či prístupom k lukratívnym verejným zákazkam. A keďže sme taká malá krajina, tak za každou z týchto oblastí obyčajne nachádzame tie isté mená fyzických alebo nimi založených právnických osôb.

M. J. Sandel sa svojou prácou snaží  obrátiť našu pozornosť na vstup ekonomických pravidiel takmer do každej zo životných oblastí moderného človeka bez toho, aby mal nejakú zásadnú možnosť voľby. A ďalej hovorí, že „často asociujeme korupciu s neoprávnenými príjmami, ale korupcia sa vzťahuje k viac ako len k úplatkárstvu. Skaziť či znehodnotiť (to corrupt) tovar alebo spoločenskú aktivitu je aj ich degradácia či zaobchádzanie na nižšom stupni ohodnotenia než im prirodzene prislúcha“. Uvedené znehodnotenie vzniká vždy tam, kde život človeka, jeho obsah a jednotlivé činnosti sa po zavedení trhových pravidiel vyjadrujú v peňažnej hodnote alebo sú peniazmi výrazne ovplyvnené.

Nakupovanie je rozhodne jednou z najrozšírenejších ľudských činností, ale môže tento fakt slúžiť ako opodstatnenie výrokov ako napríklad už dlhoročne používaný slogan jedného z obchodných reťazcov na Slovensku? Tu som človekom, tu nakupujem.  Hľadáme v spoločnosti odpovede na súvisiace otázky ako sú napríklad: Robí človeka človekom nakupovanie? Tu som a inde nie som človekom, alebo v akom ohľade tu som človekom viac ako niekde inde? Nie je nakupovanie len nevyhnutnosť a starostlivosť o telo len údržba, ktoré sú podstatne nižšie v hierarchii činností, ktoré človeka robia človekom?

Je teda hodnota človeka daná jeho kúpnou silou alebo niečím iným? Určite sa tu nesnažím navrhnúť, že ktorákoľvek z filozofií doby železnej nám na túto otázku môže poskytnúť odpoveď, ale to neznamená, že nie je možné vytvoriť úspešnú alternatívnu argumentáciu, ktorá by mohla slúžiť ako základ pre lepšiu spoločenskú ideológiu. Myslím si, že racionálna diskusia a akceptácia univerzálnej hodnoty každého človeka ako subjektu v protiklade k dehumanizácii, ktorá transformnuje človeka do pozície nástroja alebo ekonomického objektu nám môže poskytnúť potrebný základ pre vytvorenie spravodlivejšej spoločnosti.

Vieme sa ešte vôbec pozrieť na človeka inak ako na "zákazníka" - potenciálny zdroj našich príjmov, "zamestnanca" alebo "voliča"? Sme schopní vnímať a definovať jeho hodnotu bez ohľadu na jeho ekonomickú silu a materiálne bohatstvo? Záleží viac na tom čo človek hovorí alebo kto to hovorí, prípadne čo má oblečené a koľko ho to stálo? Zdá sa mi, že väčšina ľudí v modernej spoločnosti podľahla súčasnej ideológii nanešťastie viac ako je pre nás všeobecne prospešné ....

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Dlžník môže prísť o dom, ale neostane bez bývania

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať, vysvetľuje ministerka spravodlivosti.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?