Cesta za poznaním a možno aj k novej spoločnosti

Autor: Martin Ďurko | 18.8.2014 o 17:16 | Karma článku: 3,54 | Prečítané:  644x

Prvé zo zamyslení sa nad tým, ako poznávame a interpretujeme skutočnosť okolo nás a aké to má dopady na modernú spoločnosť, ktorá vo svojej štruktúre vždy odzrkadľuje úroveň (seba)poznania jej jednotlivých členov.

Naše individuálne poznanie sa dá prirovnať k virtuálnej mozaike skutočnosti, reality v ktorej žijeme. Jednotlivé časti tejto mozaiky tvoria naše názory o nej, avšak je zrejmé, že nie všetky majú rovnakú kvalitu. Prirovnajme tieto názory - časti mozaiky - k fotografiám, ktoré zachytávajú predmetnú časť skutočnosti. Pri pohľade na celú mozaiku z primeranej vzdialenosti máme pocit, že vytvára pomerne jasný obraz o skutočnosti ako takej a že jej rozumieme, ale pri podrobnejšom preskúmaní jej jednotlivých častí zistíme, že tomu tak nie je. Mnohé časti mozaiky, jednotlivé názory, sa neopierajú o žiadnu z našich priamych empirických skúseností a takisto nemajú pevný základ ani v niektorých zo spoľahlivých zdrojov informácií. Výsledkom uvedeného stavu je situácia, v ktorej väčšina ľudí žije vo svete spodobnenom v Platónovej jaskyni, pretože ich poznanie vo forme názorov o skutočnosti má charakter tieňov, no a tie nereprezentujú skutočnosť dostatočne objektívne. Konkrétny názor síce plní svoju zástupnú funkciu v rámci rozľahlej mozaiky obrazu skutočnosti, ale pri jeho bližšom preskúmaní „priblížení - zoom in“ zistíme, že ako fotografia s nedostatočným rozlíšením má veľmi nízku a niekedy dokonca až nulovú informačnú hodnotu. Koľko z našich názorov o skutočnosti patrí do tejto kategórie a akým spôsobom by sme mohli zvýšiť ich kvalitu – informačnú hodnotu?

V prvom rade je nevyhnutné dospieť k vnútornému presvedčeniu, na základe ktorého akceptujeme limity vlastnej individuálnej mozaiky – osobného poznania. Je totiž viac ako zrejmé, že jej jednotlivé časti sú limitované mnohými faktormi, z ktorých tými najhlavnejšími sú napríklad:

  1. Genetická výbava: celkový potenciál a aktuálny prejav jednotlivých génov
  2. Sociálne prostredie: Rodinné zázemie, Spoločnosť, Kultúra
  3. Kvantita a Kvalita osobnej skúsenosti (Priama empirická skúsenosť)
  4. Kvantita a Kvalita dostupných informácií (Nepriama empirická skúsenosť)
  5. Celkové pochopenie – syntéza a aplikácia existujúceho poznania

V druhom rade môžeme potom pristúpiť k tvorbe primeraného riešenia tejto situácie, ktoré nám pomôže zvýšiť informačnú hodnotu – kvalitu individuálnych mozaik, interpretácií skutočnosti jednotlivými členmi spoločnosti. Výsledkom každej komunikácie by mala byť synergia dvoch alebo viacerých názorov o skutočnosti, pretože tie sú v každom z jednotlivých prípadov výrazne limitované faktormi spomenutými vyššie. Naším hlavným cieľom by v ideálnom prípade mala byť snaha o vytvorenie vzájomne osožnej  výmeny informácií, skúseností a porozumenia a v konečnom dôsledku zvýšenie informačnej hodnoty individuálnych obrazov reality.

Dialóg v tomto prípade nemá víťaza, nepresadzujú sa v ňom záujmy jednej strany, ale vo svojom závere vytvára základ pre jeho ďalšie pokračovanie a vďaka svojmu synergickému charakteru rovnako obohacuje všetky zúčastnené strany – komunikujúce a poznávajúce ľudské bytosti.

Ide v podstate o otvorenie sa životnej skúsenosti, vystúpenie z pomyselnej Platónovej jaskyne tieňov, a o jej uprednostnenie pred statickým charakterom pevných názorov tvoriacich iluzórny obraz našej individuálnej mozaiky. Tá vo svojej zložitosti či jednoduchosti v danom okamihu predstavuje úroveň nášho aktuálneho porozumenia skutočnosti. Uvedené však nie je možné bez toho, aby sme dobrovoľne vystúpili zo svojej zóny komfortu, no a to žiaľ nie je všeobecne aplikovaný vzorec správania u väčšiny ľudí.

Najlepší zdroj poznania

Osobná skúsenosť - druhá polovica pravdy na ceste za poznaním.

Už na začiatku osvietenstva F. Bacon tvrdil, že priama empirická skúsenosť je najlepší zdroj poznania a z vlastnej skúsenosti môžem tento výrok len potvrdiť. C.G. Jung to vyjadril slovami, že pri osobnej skúsenosti získavame druhú polovicu pravdy prepojenú s citmi ako nevyhnutný doplnok k polovici prvej, ktorá je prepojená len s abstraktným intelektom.

Je zrejmé, že žiadna z individuálnych mozaik nemôže zachytávať celú skutočnosť v jej plnom rozsahu (v dostatočnom rozlíšení) a preto človek ako sociálny a spoločenský tvor profituje z deľby práce. Informačný problém, neschopnosť človeka spracovať všetky dostupné informácie a získať potrebné vedomosti a zručnosti k vykonávaniu špecializovaných činností, bol pre človeka problémom odjakživa. Väčšina z nás si dnes jasne uvedomuje, že s počtom publikovaných kníh, vedeckých prác a informácií dostupných na internete sa tento problém stáva jednoznačne problémom podstatne zreteľnejším. Ľudia sa preto špecializujú na rôzne činnosti a poskytujú si navzájom služby a plody poznania, ktoré by inak neboli všetkým prístupné.

Ako príklad môžeme použiť starostlivosť o zvieratá. Túto dnes zverujeme veterinárom alebo ľuďom s dostatočnými skúsenosťami s chovom zvierat a nikoho nenapadne zaviesť demokratický princíp voľby, ktorý by na základe rozhodnutia nekvalifikovanej väčšiny určoval kto sa o naše zvieratá bude starať. Rovnaký princíp bohužiaľ neuplatňujeme v modernej spoločnosti, pretože jej riadenie zverujeme do rúk ľuďom, ktorí na to mnohokrát nemajú primeranú kvalifikáciu a ich motivácia tiež nebýva odvodená výhradne od nezištnej služby verejnosti. Vytvorili sme podmienky, v ktorých sa ku kormidlu v spoločnosti môžu dostať len ľudia s dostatočným množstvom finančných prostriedkov potrebných na získanie mediálneho priestoru, vizuálne akceptovateľní a schopní osloviť jednoduchú myseľ spoločenskej väčšiny. Tento typ spoločnosti, dnes prezentovanej ako demokratická, N. Chomsky označuje ako Plutokraciu, čo je forma vlády, v ktorej sa moc sústreďuje do rúk bohatej vrstvy ľudí, respektíve vyššej triedy. Môžeme sa potom čudovať, že pomyselná starostlivosť o našu krajinu a veci verejné nedosahuje potrebnú úroveň, ktorá by zabezpečila jej optimálny stav v súčasnosti a potrebný predpoklad vývoja ku kvalitnejším štruktúram v budúcnosti?

Vzdelávací systém nesporne produkuje najvyššiu hodnotu v spoločnosti a spolu s výchovou v rodine by mal vytvárať podmienky, v ktorých sa každý z nás naučí ako aktívne skúmať nedostatky vlastnej mozaiky – obrazu skutočnosti a rozvíjať zručnosti, ktoré umožnia nepretržité zvyšovanie jej informačnej hodnoty. Naša individuálna identita by sa nemala viazať k limitovaným zdrojom nášho poznania zachyteného vo forme statických názorov, ale mala by byť slobodná a flexibilná v aktívnom prístupe k novým informáciám a tiež neustále otvorená novej, pokiaľ možno vlastnej, skúsenosti. A to aj napriek prirodzeným tendenciám ľudskej mysle uprednostňovať staré a overené, pretože budúcnosť a s ňou spojený pokrok nie je len sumou minulosti, ale obsahuje aj prvky nové, ktoré väčšinou výrazne menia a transformujú staré koncepty interpretácie fyzickej či spoločenskej reality.

Ľudia s podobným prístupom k sebe ako aj k iným ľuďom v spoločnosti si automaticky dotvoria spoločenský systém tak, aby zohľadňoval nový charakter a kvalitu ich myslenia. Ako dôkaz môže slúžiť napríklad aj dnešná „moderná“ spoločnosť, ktorá je so svojimi základmi a snahou o presadzovanie spravodlivosti a ľudských práv, a to aj napriek jej výrazným nedostatkom, dôsledkom revolučných myšlienok osvietenstva, vzdelania a následnej zmeny myslenia jej jednotlivých členov.

Zmena myslenia

Je nevyhnutným predpokladom každej zmeny konania a tiež naliehavou výzvou modernej spoločnosti.

Zmenu konania musí vždy predchádzať zmena myslenia a dnes, zohľadňujúc existujúce prognózy vývoja globálnej spoločnosti, je zásadná zmena myslenia viac ako nevyhnutná. Ak ju totiž nedokážeme zrealizovať, tak sa za šťastných budú pravdepodobne môcť považovať tí, ktorí sa polovice a konca 21. storočia nedožijú.

Motto „viac pre mňa a teraz“, nemôže slúžiť ako základ úspešnej a udržateľnej spoločnosti, pretože ľudská spoločnosť je vzájomné súžitie viacerých ľudí a jej základom by mala byť osobná zodpovednosť k druhým, ktorá je zároveň aj základným kameňom všeobecne známych a akceptovaných etických systémov. Životná filozofia spoločenskej väčšiny a k nej prislúchajúci hodnotový systém je dnes bohužiaľ odvodený skôr od pochabej mladosti ako od zrelej dospelosti a to aj napriek tomu, že našu spoločnosť riadia dospelí ľudia. Dospelosť je synonymom zrelosti a aj anglické slovo „mature“ sa môže prekladať v obidvoch významoch, ale ja si myslím, že je potrebné rozlišovať medzi fyzickou dospelosťou spojenou s určitým vekom a psychickou či hodnotovou dospelosťou prejavujúcou sa v myslení a konaní človeka. Psychická a hodnotová dospelosť je výsledkom seba-poznávacieho procesu v rámci individuálnej životnej skúsenosti a ako taká sa nedá priamo určiť vekom a dokonca ani jej dosiahnutie v živote nie je samozrejmosťou. Mnohí z nás opustia tento svet dokonca bez toho, aby sa im podarilo túto zrelosť-dospelosť v plnom rozsahu dosiahnuť, čo nepriamo vysvetľuje aj pomerné zastúpenie tohto typu ľudí v správe vecí verejných.

Budeme v nadchádzajúcom období schopní dokázať, že „viac pre mňa a teraz“ je z krátkodobého pohľadu síce kvantitatívne viac pre jednotlivca, ale z dlhodobého pohľadu preňho ako aj pre spoločnosť kvalitatívne menej? Čo sa musí stať, aby sme sa zmenili?

Človek ako jediný tvor na zemi disponuje schopnosťou anticipovať, tzn. predvídať alternatívne dôsledky svojho konania v budúcnosti. To nám umožňuje svoje konanie primerane modifikovať a prispôsobiť výsledku tohto myšlienkového procesu, ale nie vždy to vyzerá tak, že túto schopnosť naozaj využívame. Prečo tomu tak je sa pokúsim vysvetliť v mojom nasledujúcom príspevku s názvom: Počuli ste už o „cognitive decoupling“?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Dlžník môže prísť o dom, ale neostane bez bývania

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať, vysvetľuje ministerka spravodlivosti.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?